„Dvorný politológ denníka SME profesor Miroslav Kusý nedávno opäť „analyzoval“ výhradu svedomia. Nepáčilo sa mu, že mu niekto odporoval a to dokonca akýsi biskup.“
Uvedená analýza bola uverejnená v denníku SME 7.3.2006 a Miroslav Kusý v nej obhajoval svoj názor, že katolíci majú svedomie určené Magistériom katolíckej cirkvi. To, že označujem p. Kusého za dvorného politológa denníka SME vychádza zo skutočnosti, že prakticky neuplynie týždeň, aby nebola o ňom v denníku SME zmienka.
„Autor kníh Európska skúsenosť s reálnym socializmom (1984), Marxistická filozofia (1969) a Čo s našimi Maďarmi? (1998) už dlhší čas káže liberalizmus. Teda presnejšie ľavicový liberalizmus, ktorý s J. Lockom, A. Smithom a A. de Tocqevillom nemá nič spoločné.“
To, že p. Kusý uvedené knihy napísal je nespochybniteľný fakt, všetky je možné si požičať napríklad v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Rovnako tak skutočnosť, že p. Kusý sa hlási k ideám ľavicového liberalizmu, vznik tejto idei je spojený s poslednými dielami J.S.Milla (aj keď v tejto otázke je určitý spor). Zjednodušene sa dá ľavicový liberalizmus popísať ako idea, ktorá dáva prednosť rovnosti pred slobodou. Zároveň je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že tzv. moderný liberalizmus nemá nič spoločné z vyššie uvedenými autormi, ktorí sú radení medzi klasických liberálov. (Možno tvrdiť, že z nich čiastočne vychádza, ale rovnako Marx vychádzal z klasických anglických ekonómov – A.Smitha , D. Riccarda, francúzskych utopistov- Saint-Simona, Fouriera atď. a nemeckej romantickej filozofie- hlavne Hegela, ale na základe toho nemožno tvrdiť, že má niečo spoločné s A.Smithom.) Som ochotný pripustiť, že som sa v tom, že som p. Kusého priradil k ľavicovým liberálom, mýlil a mal som ho priradiť k sociálnym demokratom alebo rovno k marxistom. V tomto bode som ochotný zjednať nápravu.
„Samotná agenda výhrady svedomia je liberálna a existuje v štátoch ako Holandsko (ktoré je brané ako prototyp liberalizmu), Francúzsko (kde existuje odluka cirkvi od štátu od roku 1905) a Belgicko (kde je riadne zaregistrované Filozofické združenie ateistov, ktoré čerpá peniaze z rozpočtu rovnako ako cirkvi).“
Môžem len dodať, že v uvedených štátoch (a hlavne v Holandsku) to bola agenda vyššie spomínaných ľavicových liberálov. Holandsko je v etických otázkach skutočne brané za vzor liberalizmu (možnosť eutanázie, homosexuálne manželstvá, canabis…), vo Francúzku existuje odluka cirkvi od štátu od 22.4.1905 a v Belgicku skutočne existuje Filozofické združenie ateistov a článok 181 Ústavy Belgického kráľovstva im zaručuje nárok na podporu od štátu. Na tomto mieste podotýkam, že som sa nikde v článku nezaoberal konkrétne zmluvou o výhrade svedomia na Slovensku, hovoril som o tejto agende vo všeobecnosti.
„Túto skutočnosť však slovenské média veľmi neukazujú na svetlo. Hovorí sa len o návrate do 15. storočia. Profesor Kusý si danú skutočnosť asi rovnako nechce pripustiť a tak sa s ňou radšej ani nezaoberá. Veď by mu nezapadala do skladačky.“
Treba si všimnúť slová „veľmi neukazujú na svetlo“, ktoré jasne hovoria o tom, že média sa v tejto otázke liberálnou podstatou výhrady svedomia síce zaoberali ale iba marginálne a nie všetky. Profesor Kusý ani v jednom článku liberálnu podstatu nespomínal.
„Majster Kusý je na mediálnej scéne známy predovšetkým ako odborník na všetko čo súvisí so spoločnosťou a nerobí mu problémy (podľa okolnosti) podpisovať svoje články ako politológ prípadne sociológ. Veď oba predmety spadali svojho času pod marxizmus-leninizmus v ktorom je skutočný odborník.“
Za týmito slovami si bez výhrady stojím, p. Kusý sa napríklad vyjadroval ako sociológ k programu Slovensko hľadá Superstar a táto téma nie je v žiadnom prípade politologická. To, že politológia aj sociológia spadali svojho času pod marxizmus-leninizmus je rovnako nepopierateľná skutočnosť. Ak s tým niekto nesúhlasí, nech dokáže opak. Profesor Kusý získal dokonca docentúru z marxistickej filozofie.
„Zaujímavé však je, že po jeho analýzach nehodných profesora (napr. „vláda sa teraz bude už venovať iba údržbárskej činnosti“) je neustály hlad v rôznych médiach.“
Toto je exaktný príklad hodnotového súdu, ktorý je subjektívny a nemožno ho overiť, podľa jurisdikcie Európskeho súdu pre ľudské práva nie je trestne postihnuteľný - napr. spor Oberschlick v. Rakúsko (1997) príp. Feldek v. SR (2001). To, že sa vláda bude venovať „údržbárskej činnosti“ je autentický výrok p. Kusého.
„Ak bola nízka účasť vo voľbách, tak sa všetci hrnú k Majstrovi po šalamúnsku odpoveď, či za to môže počasie alebo nechuť voličov prípadne slabá informovanosť. Ak Majster prečíta nejakú knihu, hneď o tom musí dať vedieť v nejakom komentári (ako v prípade knihy Moravchik, J.: Nebe na zemi). Majster musí byť jednoducho stále na scéne, veď davy ho netrpezlivo očakávajú. K ranej káve si predsa potrebujú prečítať nejaké kecy pretkané odbornými výrazmi (ako determinovať, premisa, etablované atď.). Majster teda žne vavríny kdekoľvek sa objaví. Veď je to taký milý šedivý pánko.“
Táto časť je mierne ironická a nerobí si nárok byť nejakou analýzou, je to jednoducho poznámka pod čiarou a zakladá sa na výrokoch pána profesora Kusého po akýchkoľvek voľbách (napr. po voľbách do VÚC 2005). A za tým, že analýzy p. Kusého sú iba zmeska kecov si rovnako stojím (je to hodnotový, subjektívny súd, ktorý nemožno ani overiť, ani vyvrátiť).
Toľko teda k mojej obhajobe. Ďakujem Vám za pozornosť. Prajem pekný deň.
