Kauza toxického odpadu v Bratislave

Autor: Michal Drotován | 16.8.2012 o 18:52 | Karma článku: 15,03 | Prečítané:  5499x

Na okraji Bratislavy, v mestskej časti Devínska Nová Ves, sa nachádza lokalita s poetickým názvom Srdce. V nej sa nachádza bývalý kameňolom plný kyslých gudrónov. Z dôvodu ochrany obyvateľov a životného prostredia je potrebné túto situáciu riešiť. Je však dosť možné, že v tomto prípade smrdí aj niečo viac ako len výpary kyseliny sírovej. Posúdenie nechám na každom z Vás.

 foto:autor

A) súčasný stav

V súčasnosti sa v kameňolome Srdce nachádza približne 18 480 m2 gudrónov a 12 320 m2 kontaminovaných zemín rôzneho stupňa kontaminácie. Mocnosť skládky sa pohybuje od 7 do 11,5 m. Z dôvodu padania kameňov z lomu časť skládky vyviera na povrch. Pôvodná skládka bola vytvorená na základe zápisnice medzi MNV Devínska Nová Ves, Slovnaftom, n.p. a ONV BA - vidiek z 26.2.1963, kedy bola podpísaná aj zmluva. Prekrytie gudrónov ílom a zeminou bolo podľa záznamu z 6.9.1973 vykonané v priebehu roku 1973.

Gudróny (kyselinové smoly a kaly), vznikajú ako vedľajšie produkty pri rafinácií ropných produktov chemickými činidlami (kyselina sírová, óleum a plynný oxid sírový). Gudróny sú karcinogénne, mutagénne a toxické látky.

Súčasný stav vyzerá takto:

P5081886.JPG

 

Upozornenie o tom, že sa jedná o skládku nebezpečného odpadu, je možné nájsť až po pátraní v húštine:

P5081892.JPG

 

Varianty riešenia sú od prvého EIA procesu v rokoch 1996-1999 prakticky ustálené na štyroch možnostiach:

Nulový variant: Prekrytie skládky novou vrstvou zeminy. Predpokladané náklady cca 50 tisíc €

Variant I: Sanácia - off site - predstavuje vyťaženie, úpravu odpadu solidifikáciou v medzidepónii neďaleko lomu, následný prevoz cez sídlisko Podhorské v uzavretých kontajneroch a jej ďalšie spracovanie/uskladnenie/tepelné využitie, v tejto alternatíve sa neráta s úpravou vyťaženej jamy. Je potrebné ďalšie monitorovanie. Predpokladané náklady 20-30 miliónov €.

Variant II: Sanácia - on site - predstavuje vyťaženie gudrónov, ich solidifikáciu a následne uloženie naspäť do kameňolomu Srdce, pri tejto úprave však objem odpadu vzrastie minimálne o 100% (pri niektorých odhadoch o viac ako 500%), preto výsledná plocha bude väčšia ako pri nultom variante. Zároveň by bolo zabezpečené odvodňovanie a monitorovanie priestoru. Predpokladané náklady 10-12 miliónov €.

Variant III: Sanácia - in site - je spojená s viacúrovňovým utesnením skládky s vloženou geotextíliou, fixáciou skládky, jej prekrytím drenážnou vrstvou, monitorovacím systémom fóliového tesnenia, tesniacej fólie, geosyntetického vystužovacieho systému, minerálneho tesnenia a zasypanie zeminou. Zároveň tento variant počíta s fixáciou kameňolomu kovovými sieťami, aby sa zabránilo pádu skál do kameňolomu a vytláčaniu gudrónov na povrchu. Bol  by vytvorený systém odvodňovania dažďových vôd na povrchu. Predpokladané náklady 1-2 milióny €.

B) Mýty a realita:

- mýtus: súčasný stav výrazne ohrozuje podzemnú vodu

- realita: žiadna analýza nikdy nedokázala priame ohrozenie podzemnej vody a jej kontamináciu. Podzemná voda sa nachádza cca 90 metrov pod úrovňou terénu. Vrty sa k nej síce nedostali, ale na základe rozboru zo studní sa nezistila žiadna kontaminácia. Naopak, počas ťažby gudrónov (variant I a II) by sa v prípade dažďových prívalov výrazne zvýšilo riziko vzniku gudrónmi znečistenej vody a ich splachov do povrchových tokov resp. možnosť ich prieniku do podzemných vôd puklinami vo vápencovom podlaží. Zároveň podobné riziko hrozí pri mechanickom zásahu do vápencového podložia ťažkými mechanizmami. Pre definitívne overenie by bolo najlepšie urobiť nepriamu sondu až na úroveň podzemnej vody.

- mýtus: určite to nie je také karcinogénne, ako sa to podáva

- realita: Prof. MUDR. Ladislav Rosival, DrSc. uviedol vo svojom expertnom posudku ku skládke gudrónov v hodnotení rizík z hľadiska ochrany zdravia človeka, že za najvážnejšie možno považovať v skládke tieto prvky a zlúčeniny: šesťmocný chróm - môže byť príčinou rakoviny zažívacieho traktu; arzén - karcinogén; berýlium - karcinogén. Ďalej sa tam nachádzajú ďalšie ťažké kovy - olovo, zinok, mangán, meď, nafténové kyseliny, aryl-alkyl sulfónany či kyselina sírová spôsobujúca extrémne nízku pH. Netreba uvádzať, že tieto látky by si asi málokto nechal vyložiť na záhradu.

- mýtus: vyvezením gudrónov vznikne rekreačná oblasť

- realita: v prípade realizácie Variantu I nie je technicky možné odstrániť všetky gudróny (napr. nachádzajúce sa v puklinách vápenca), z daného dôvodu lokalita nebude nikdy úplne čistá a teda by bola potrebná pre ďalšie využitie fixácia ako vo variante III - čo by však zvýšilo náklady o ďalších cca 1 mil. €. Z bezpečnostných dôvodov by však s najväčšou pravdepodobnosťou bola lokalita kameňolomu uzavretá.

Lúka v lokalite Srdce:

Srdce.JPG

 

- mýtus: odpad je možné jednoducho spáliť

- realita: gudróny (kyselinové smoly) sú silne agresívne - korozívne a pred akoukoľvek manipuláciou je ich potrebné neutralizovať, nie je teda možné ich zmiešavať s popolčekom a spaľovať v spaľovni - jednoducho by spaľovňa zhrdzavela. Ak majú gudróny spĺňať požiadavku síry na vstupe pod 1% museli by byť nariedené a vzniknúť celkovo cca 176 000 t odpadu.

C) História riešenia problému a súčasný projekt:

1. Prakticky hneď po roku 1989 sa začalo hľadať riešenie na sanáciu starých environmentálnych záťaži. Týkalo sa to aj gudrónov v DNV. V roku 1996 bola urobená riziková analýza, ktorá zhodnotila možnosti a riziká. Táto analýza zhodnotila, že koncentráciu kyseliny sírovej možno považovať za "rizikový faktor" a koncentrácie Pb, Mn, SO42-, NEL a nízke hodnoty pH dávajú "istý dôvod na znepokojenie".

2. V rokoch 1996-1999 prebiehal proces posudzovania vplyvov na ŽP (EIA), kde navrhovateľom bola spoločnosť Slovnaft, a.s. V zámere predloženom v marci 1997 spracovateľ nedoporučil Variant I nielen pre vysoké náklady, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že toto riešenie zaťaží odpadom inú lokalitu, pričom hrozí pri prevoze v prípade havárie vozidla kontaminácia jednotlivých zložiek životného prostredia. Po posúdení navrhol Variant III za najvhodnejší. Rovnaká skutočnosť bola konštatovaná aj v správe o hodnotení zo septembra 1997. V tej dobe Slovnaft, a.s. mal ešte záujem toto riešenie zaplatiť.

3. Dňa 15. marca 1999 bolo vydané záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, kde bol odporúčaný Variant III "MŽP SR s prihliadnutím na závery odborného posudku odporúča variant III - sanáciu in situ, spočívajúcu v enkapsulácii skládky gudrónov, tj. jej uzatvorení tak, aby sa ním zabránilo šíreniu kontaminácie do jednotlivých zložiek životného prostredia a opätovnému výlevu gudrónov na povrch skládky."

K preferovanému Variantu I zo strany Devínskej Novej Vsi MŽP SR uviedlo, že tento Variant I nie je optimálny vzhľadom na vysoké náklady; skutočnosť, že zaťaží nebezpečným aj keď upravených odpadom novú lokalitu; za riziko zhodnotil nedostatočné poznanie stavu podložia skládky, keď gudróny mohli preniknúť do skalného podlažia a teda by nebolo možné vyťažiť celú skládku - a bolo by potrebné s Variantom I realizovať aj Variant III; zároveň zhodnotil ako negatívny aspekt prepravu gudrónov cez sídlisko. MŽP SR upozornilo, že "bohužiaľ, pri súčasnom stave poznania nie je definitívnym riešením zrejme ani jeden z navrhovaných variantov."

Variant I počíta s prevozom karcinogénnych gudrónov cez sídlisko

P5051777.JPG

(Printscreen Mapy Google - zdroj maps.google.sk)

Mestská časť Devínska Nová Ves vo svojom stanovisku  z 24.8.1998 namietala, že sa nebrali do úvahy ponuky firmy EKO-SES Bratislava a ASO, s.r.o. EKO-SES Bratislava chcel vyviesť gudróny priamo na skládku v Zohore. Tiež zaslala ponukový list spoločnosti Eko - Salmo, s.r.o. Ponuky komerčných firiem samozrejme v procese EIA nemajú čo hľadať!

4. V rokoch 2002-2005 prebiehal súd o určenie vlastníka odpadu medzi KÚ v BA (vedľajší účastník MČ BA- DNV) voči odporcovi Slovnaft, a.s.. Okresný súd Bratislava II rozhodol, že odporca nie je nástupca podniku APOLLO. Slovnaft v tej dobe už nemal veľký záujem akýmkoľvek spôsobom finančne sa podieľať na sanácii skládky gudrónov.

5. Vo februári 2008 žiada Slovnaft o predĺženie záverečného stanoviska MŽP SR (to ho až v decembri 2008 predĺžilo do 05.12.2010). Slovnaft požaduje zmenu Variantu III na výrazne nákladnejší Variant I, zároveň navrhuje úpravu mimo skládky, prepracovanie gudrónov na alternatívne palivo a prepracovanie kontaminovanej zeminy na rekultivačný materiál. Je to veľmi zvláštne, pretože Slovnaft ešte v liste v roku 2007 jednoznačne podporoval Variant III.  Samotný Slovnaft už dávnejšie uviedol, že odstránenie nebude financovať a teda navýšenie nákladov sa ho nebude vôbec týkať. V tomto rozhodnutí sa už operuje s alternatívou vývozu bez predošlého spracovania - solidifikácie, aj keď takáto alternatíva nebola súčasťou procesu EIA.

6. Dňa 09.11.2009 podala spoločnosť Ing. Juraj Medvecký - projektová kancelária v zastúpení investora MČ BA - DNV žiadosť o vydanie územného rozhodnutia (ÚR), následne bol viacnásobne predĺžený termín na doplnenie dokladov a samotné konanie začalo až 10.03.2011. (!)

7. Medzitým bola dňa 29.11.2010 podaná ďalšia žiadosť o predĺženie záverečného stanoviska MŽP SR s tým, že Ing. Juraj Medvecký uviedol, že projekt podaný na ÚR bol spracovaný a odsúhlasený v zmysle pôvodného stanoviska s nasledovnou úpravou:

a, gudróny budú vyťažené a odvezené do firmy ecorec Slovakia, s.r.o. v Pezinku k ďalšiemu spracovaniu

b, kontaminovaná zemina bude vyvezená do prevádzky A.S.A. spol. s r.o. v Zohore, kde bude riešená solidifikácia a biodegradácia.

Zároveň uviedol, že "považovali sme úpravy na mieste za menej výhodné ako jednorázové vyvezenie".

Skládka v Zohore, kde by mala skončiť podľa Variantu I časť odpadov:

Skladka.JPG

 

8. MŽP SR dňa 22.12.2010 uviedlo, že

a, skutočnosť, že žiadosť o povolenie predkladá iný subjekt než ktorému bolo vydané záverečné stanovisko vedie k predpokladu, že sú vysporiadané nástupnícke práva týchto subjektov (to, ako sa to udialo, sa mi nepodarilo zistiť, EIA sa však nedá previesť na inú osobu).

b, na základe doplňujúcej informácie, že navrhovateľ predložil žiadosť o vydanie ÚR a konanie nebolo zrušené, nie je potrebné predlžovať záverečné stanovisko. (V skutočnosti konanie nebolo síce zrušené ale nebolo ani začaté, začatie územného konania oznámil úrad až 10.03.2011!)

9. Následne začal stavebný úrad územné konanie a zo všetkých dotknutých orgánov iba OÚ ŽP v BA požadoval predložiť rizikovú analýzu, žiadal preukázať technológiu na ťažbu, spracovanie a zhodnotenie gudrónov a kontaminovanej zeminy. OÚ ŽP v BA bol však už predtým vyšachovaný z hry zmenou zákona o geologických prácach a gudróny sa zmenili z odpadov na "environmentálnu záťaž". Gudróny teda prestali byť "odpadom" a na nakladanie s nimi sa nevzťahuje zákon o odpadoch.

10. Dňa 5.8.2011 bolo vydané územné rozhodnutie, kde sa uviedlo, že karcinogénne gudróny budú priamo vyťažené, odvezené a spracované na presne neurčenom mieste. Podstatné je však ustanovenie, že "sanačné a rekultivačné práce budú mať povahu zemných prác a pri ich realizácii bude využívaná BEŽNÁ stavebná a dopravná technika." Ešte predtým sa v projekte k uzavretým autám doplnili aj iba zaplachtené (!) autá. Gudróny majú byť vraj energetický využité a kontaminovaná zemina po úprave má byť použitá ako "rekultivačný materiál". Inými slovami silne korozívne, karcinogénne gudróny plné kyseliny sírovej sa majú naberať a odvážať ako obyčajná zemina obyčajnými mechanizmami!

Sídlisko Podhorské, cestou v strede by mala podľa Variantu I prechádzať "bežná dopravná technika" s karcinogénnymi gudrónmi:

Podhorske.JPG


D) Najväčšie riziká a návrh na riešenie:

Najväčším rizikom gudrónov je samozrejme ohrozenie zdravia obyvateľov a životného prostredia. Všetci sa zhodneme, že je potrebné toto ohrozenie minimalizovať. Karcinogénne, mutagénne a toxické gudróny nie sú bežný odpad a tiež nie je možné ich bezpečne prepravovať obyčajnou technikou. Hlavne v prípade, ak ich chce niekto voziť cez sídlisko s tisíckami obyvateľov.

Z hľadiska ochrany zdravia obyvateľov, z ekologického aj ekonomického hľadiska vychádza podľa mňa stále najlepšie variant kapsulácie a fixácie skládky. Pre vylúčenie kontaminácie podzemnej vody by jeho súčasťou malo byť aj vykonanie vrtu sondou v lokalite (samozrejme nie priamo pod skládkou, pretože to by sa nedalo urobiť bez sekundárnej kontaminácie!) až na úroveň podzemnej vody.

Ak niekto chce gudróny vyviesť  (aj keď je to finančne veľmi náročný projekt), tak musí dokázať, že:

1. má technológiu, ktorá dokáže gudróny vyťažiť, spracovať, odviesť a uložiť na bezpečné miesto. A toto dokáže urobiť v obrovskom množstve (teda nielen v laboratórnych podmienkach)!

2. má technológiu na oddelenie gudrónov od kontaminovanej zeminy priamo pri ťažbe. Tiež má technológiu, ktorá obmedzí možnosť znečistenia prostredia (ovzdušie, voda, biota) pri ťažbe a prevoze na úplne minimum.

3. má urobenú rizikovú analýzu prevozu gudrónov cez sídlisko Podhorské a tiež rizikovú analýzu samotnej ťažby a spracovania - takéto analýzy však dodnes neboli predložené! Nikdy napríklad nebolo vypočítane riziko havárie vozidla s gudrónmi pri prevoze v obytnej zóne.

4. vie neutralizovať daný odpad a prípadne ho aj energeticky zhodnotiť (čo je pri korozívnosti gudrónov veľmi náročná záležitosť).

5. má potrebné mechanizmy (špeciálna ťažobná technika, špeciálne uzavreté autá umývané pri výjazde zo staveniska a pod.)

6. samospráva by mala zodpovedne informovať obyvateľov Devínskej Novej Vsi (hlavne tých na trase možného prevozu) o všetkých rizikách a výhodách každého variantu (SWOT analýza). Je potrebná verejná diskusia s občanmi, nech vedia všetky za aj proti každého variantu. Je treba presadiť najlepšie a nie najkrajšie riešenie problému. Celý proces musí byť pod drobnohľadom obyvateľov Devínskej Novej Vsi!

Projekt zatiaľ vyvoláva veľa otázok a dáva málo odpovedí. Zdravie obyvateľov Devínskej Novej Vsi a ochrana životného prostredia musia byť jednoznačne prioritou!

Foto: autor

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?