Strana Únia má vo svojom programe uvedené iba dve odrážky, odluka cirkvi (sic!) od štátu a zavedenie cirkevnej dane pre fyzické osoby. Nakoľko táto strana vznikla skôr pre osobné ambície niektorých politikov ako pre program, konkrétneho návrhu riešenia sa asi do volieb nedočkáme. Konkrétnejšia je SaS (bod 98), keď navrhuje "zrušiť priame financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu a nahradiť ho rozšírením zoznamu subjektov, ktoré môžu byť prijímateľom v rámci dobrovoľného poukázania časti dane z príjmu fyzických osôb aj o registrované cirkvi. Po zavedení odvodového bonusu budú cirkvi financované z dobrovoľných príspevkov vo výške 1 % z príjmov fyzických osôb. Daň z príjmov fyzických osôb bude zároveň znížená z 19% na 18%." (negatívny dopad na ŠR vyčísľuje vo výške 210 mil. €)
Menší komunikačný šum vzniká pri argumentácii Richarda Sulíka, keď tvrdí, že "menšie cirkvi majú v priemere členov s vyššími príjmami" (odkiaľ je táto informácia?), "keď budú mať cirkvi svoju vlastnú cirkevnú daň, budú skutočne nezávislé od štátu a vtedy budú môcť aj nezávisle konať" (v prvom rade nezávislosť bude dosiahnutá samotnou odlukou cirkví od štátu, cirkevná daň sama o sebe nemá na to žiaden vplyv).
Návrh, aby ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadnej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (teda napr. časť SaS) platili o 1% nižšiu daň z dôvodu, že cirkev majú platiť iba veriaci sa dostáva na tenký ľad. Jednak napr. charitatívne cirkevné organizácie môže v prípade núdze využiť ktokoľvek (čo je princíp subsidiárnej solidarity), jednak aj politické strany musia financovať aj nevoliči aj voliči strán, ktoré nedostanú žiaden príspevok. Tiež by bolo zaujímavé riešiť napr. pohreby, neplatiči cirkevnej dane by boli bez nároku na akýkoľvek obrad?
Formálne cirkevná daň v Európe v navrhovanej forme SaS existuje iba v Nemecku, kde je od roku 1803 (v Rakúsku existuje tzv. cirkevný príspevok, ktorý bol zavedený počas obdobia, kedy bolo Rakúsko súčasťou Nemeckej ríše). V Nemecku vznikla daň na základe rozhodnutia Ríšskej rady v roku 1803, ktorým protiprávne odňala cirkevný majetok. Nemecké kniežatá, ktoré tento majetok získali, ako kompenzáciu sľúbili zodpovednosť za financovanie potrieb cirkví. Tento záväzok však postupne presúvali na samotných členov cirkví. Takže zavedenie cirkevnej dane v Nemecku (resp. štátikov v súčasnom Nemecku, Nemecko vtedy neexistovalo) vzniklo vlastne na základe protiprávneho jednania. Nemci si po čase zvykli a napriek ústavným sťažnostiam táto daň naďalej existuje. V Rakúsku cirkevná daň bola zavedená v období po anšluse v roku 1939, takže obyvateľov sa na to rovnako nikto nepýtal. Pre úplnosť vo Švajčiarsku existuje tiež cirkevná daň vo väčšine (nie však vo všetkých) kantónov.
V škandinávskych krajinách síce existuje tiež cirkevná daň, štátne cirkvi sú však platené aj priamo zo štátneho rozpočtu, preto navrhovaná cirkevná daň SaS je odlišná.
Zavedenie priamej cirkevnej dane v našom kultúrnom prostredí by bolo kontraproduktívne (v prvom rade by chýbal určitý spoločenský konsenzus štátu, cirkví a daňových poplatníkov) a takúto formu odluky cirkví od štátu považujem za nevhodnú (rovnako tak francúzsky spôsob odluky, ktorý priamo v roku 1905 označil cirkev za nepriateľa štátu). Za schodnú cestu a pozitívny vzor môžeme brať odluku v Taliansku a v Španielsku, čo sú historicky tradičné katolícke štáty. Tento spôsob financovania cirkví a náboženských spoločností po odluke je podľa mňa vhodnejší pre Slovensko. V týchto krajinách existuje 20 resp. 22 rokov a je založený na asignácií z daní (suma približne 1 mld. SKK by bola pokrytá 2%). V prípade, ak sa niekto nehlási k žiadnej náboženskej spoločnosti, môže poukázať svoju čiastku na charitatívne alebo kultúrne účely. Ak neasignuje vôbec, čiastka je pomerne rozdelená štátom.
Treba si tiež uvedomiť, že existuje päť riadne registrovaných náboženských spoločností, ktoré si ani dnes nenárokujú na príspevok zo štátneho rozpočtu - Bahájske spoločenstvo, Novoapoštolská cirkev, Kresťanské zbory, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia a Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní. S výnimkou Kresťanských zborov sa jedná o všetky náboženské spoločnosti registrované po roku 1989. Padá teda častý argument, že počet hladných krkov sa zvyšuje.
Otázku odluky cirkví od štátu je potrebné otvárať, dôležitá je však aj diskusia o spôsobe následného financovania, cirkevnú daň osobne nepovažujem za dobré riešenie. Odluka nie je čisto záležitosť strán hlásiacich sa k liberalizmu, je za ňu napríklad aj Daniel Lipšic z KDH a súčasťou programu OKS bola už v roku 2002 (aj je súčasťou ich programu aj teraz). Tiež treba začať riešiť nezmyselný zákon o registrácií cirkví a náboženských spoločností, ktorý práve na základe niekdajších komunistických zákonov zvýhodňuje vtedy registrované malé náboženské spoločnosti. (bližšie a obšírne tu)
